“Každé ponorenie sa do pohybovej repetície bolo pre mňa formou meditácie, všetko moje vnímanie bolo odrazu namierené dovnútra tela a cítila som sa tak uzavretá pred vonkajším svetom. Svojím spôsobom to bolo až hypnotické. Cez opakovanie mechanického pohybu som sa začala cítiť akoby bolo moje telo strojom naprogramovaným iba na vykonávanie tejto konkrétnej akcie, ktorú robím pocitovo oveľa dlhší čas a že už nedokážem spraviť nič iné. Po chvíli však aj ten najjednoduchší pohyb začal vytvárať nepríjemné napätie vo svaloch a kĺboch, všetky končatiny boli zrazu ťažšie a najväčšou výzvou bolo nájsť moment, kedy vyjsť z jednej repetície a začať novú. Ako tanečník sa cítite ešte viac odhalený, pretože každý drobný detail má veľkú váhu a divák ho zavníma. Zaujímavé sú však pre mňa možnosti, ako sa s pohybom v rámci jednej repetície dá hrať a postupne tak pridávať malé zmeny. Skúmala som pre seba motiváciu a iniciáciu pohybu, jeho mechaniku, rýchlosť, dynamiku, akcenty, intenzitu, či vynaloženú námahu. Je to skôr somatický spôsob práce, pretože sa snažím nájsť správne svaly na vykonanie aj toho najmenšieho pohybu, aby som pochopila, ako vzniká a ako sa dá urobiť s čo najmenším úsilím. Zatiaľ som pre seba nenašla tú najlepšie udržateľnú možnosť pohybu, ale na ten intenzívny proces sa už opäť veľmi teším..“

Edita ANTALOVÁ